História
Obec Borinka dýcha históriou. Na vápencovom brale vo výške 486 m sa nachádza zrúcanina strážneho hradu Pajštún z 13. storočia. Pri obci sa nachádzajú zvyšky muriva stredovekej strážnej veže Dračí hrádok.
Taktiež sa tu zachovala baroková kaplnka Sv. Michala Archanjela z roku 1743 a na základoch staršej stavby v strede obce stojí rímsko-katolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho z roku 1864. Pred obcou sa nachádzajú zvyšky bývalej prachárne zo začiatku 18. storočia.
NÁZOV OBCE
Pekný slovenský názov obce Borinka je však odvodený od niekdajšieho maďarského mena tejto obce: Borostyánkö, ktorý nemá s borovicami nič spoločného. Znamená jantár. Iné názvy obce boli Borynka, Perustian, Parastian, Pelystan, Berustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, paistun, Stupavský podzámek, pajštún, Kvetov, Borinka, maďarsky Borostyánkö, Pozsonyborostyánkö, nemecky Ballestein, Paulestein, Pallenstein.
HRAD PAJŠTÚN
Pajštún patrí medzi obľúbené výletné miesta Bratislavčanov. Trávnatá plocha, ktorá sa vytvorila medzi jeho ruinami, je obľúbeným miestom pre pikniky a leňošenie. Jej vysunutá plocha poskytuje výborný výhľad na malokarpatské vŕšky, za ktorými je na juhu neďaleká Bratislava, a na juhozápade za riekou Moravou Rakúsko. Tým smerom možno zriedkavo vidieť aj vrcholky Álp.
Podobne ako mnohé iné hrady, mal aj Pajštún v minulosti celý rad mien. Viaceré z nich vznikli skomolením latinčiny, maďarčiny, nemčiny. Pôvod názvu Pajštún je pravdepodobne v nemčine, a to z mena Paullenstein. Zľudovelá legenda hovorí, že pevnosť patrila reholi pavlínov, podľa nej bola aj pomenovaná.
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, mal funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Prvá zmienka o ňom je z r. 1273.
K najstarším častiam hradu patrí veža a palác, ktoré boli v 15.stor. prestavané. V 16.stor. bol vybudovaný nový pevnostný systém s mohutným rondelom a delovými pozíciami. Posledná baroková prestavba v roku 1619 obohatila hrad viacerými objektmi, najmä širokým arkierom tretieho podlažia paláca s neskoro renesančnými maskarónmi na mohutných kamenných krakorcoch.
Náročná prestavba Bratislavského hradu v 17.stor. si vyžadovala mnoho zručných kamenárskych majstrov a štukatérov. Ich prítomnosť dokonale využil Pavol Pálffy a nechal v renesančnom slohu prestavať a rozšíriť Pajštúnsky hrad.
Hrad vyhorel v polovici 18.stor., čiastočne ho opravili a naďalej používali údajne aj ako muničný sklad. Od roku 1809 keď ho napoleonské vojská (spolu s hradom Devín) nechali vyhodiť do vzduchu, leží v ruinách.
